Môže byť krásna spravodlivosť,
no nikdy nie spravodlivá krása.
Môžeme sa deliť o smidku chleba,
hoc sýty z nej nikdy nebudeme.
Môžeme spájať a rozdeľovať,
hoc nikdy nie je súdiť to, čo posudzovať.
Môžeme si veriť a klamať navzájom,
Potom tisíc sebaklamov, lepších je,
jak zosobášená faloš s pravdou.
Môžeme byť plachý a nenávidieť život,
milovať to, čo druhí zatracujú,
plačúc že našu strasť druhé srdce spôsobilo,
v momente, keď sa nám nebo otvorilo.
Možnosť žitia písať v orechový list,
po ceste vedno s materinskou dušou ísť,
v sieti lásky chytený byť, zmietajúc sa,
aj zranený o to viac,
keď Amor po ceste nalomil si šíp…
Hoc aj trpezlivosť nedostatočná sa zdá,
skale poľnej v jej polo šedom spánku treba načúvať,
hold a majestát jej vzdať,
aby všetkým tým, čo čakajú na lásku mohla pomáhať.
Môže byť krásna spravodlivosť,
no nikdy nie spravodlivá krása,
môžeme sa deliť o smidku chleba,
hoc sýty z nej nikdy nebudeme,
my ľudia človekovský,
človekovia ľudský, čo často nie je,
neprestaňme piť pohár vína až do dna,
pohár ktorý nikdy nepretečie,
ten pohár je láska
a láska je toho hodná…
Celá debata | RSS tejto debaty