veseladusa

Môže byť krásna spravodlivosť,

no nikdy nie spravodlivá krása.

Môžeme sa deliť o smidku chleba,

hoc sýty z nej nikdy nebudeme.

Môžeme spájať a rozdeľovať,

hoc nikdy nie je súdiť to, čo posudzovať.

Môžeme si veriť a klamať navzájom,

Potom tisíc sebaklamov, lepších je,

jak zosobášená faloš s pravdou.

Môžeme byť plachý a nenávidieť život,

milovať to, čo druhí zatracujú,

plačúc že našu strasť druhé srdce spôsobilo,

v momente, keď sa nám nebo otvorilo.

Možnosť žitia písať v orechový list,

po ceste vedno s materinskou dušou ísť,

v sieti lásky chytený byť, zmietajúc sa,

aj zranený o to viac,

keď Amor po ceste nalomil si šíp…

Hoc aj trpezlivosť nedostatočná sa zdá,

skale poľnej v jej polo šedom spánku treba načúvať,

hold a majestát jej vzdať,

aby všetkým tým, čo čakajú na lásku mohla pomáhať.

Môže byť krásna spravodlivosť,

no nikdy nie spravodlivá krása,

môžeme sa deliť o smidku chleba,

hoc sýty z nej nikdy nebudeme,

my ľudia človekovský,

človekovia ľudský, čo často nie je,

neprestaňme piť pohár vína až do dna,

pohár ktorý nikdy nepretečie,

ten pohár je láska

a láska je toho hodná…